Meranie vlhkosti podkladu

05.06.2010 00:05

 

Vlhkosť
Zásadný význam (a veľmi často realizátorom aj investorom podceňovaný) má vlhkosť podkladu. Zvýšená vlhkosť v podklade má za následok v prvom rade nedostatočné spojenie s následnými podlahovými vrstvami, neskôr sa prejavuje napríklad bublinami, deformáciou drevených krytín a podobne. Z tohto dôvodu patrí k povinnostiam každého podlahára pred pokládkou túto vlhkosť zmerať a s výsledkami oboznámiť stranu investora alebo vyššieho dodávateľa.

Najčastejšie používané metódy merania vlhkosti:

  • gravimetrická analýza
  • karbidová metóda
  • meranie pomocou rôznych príložných vlhkomerov, založených hlavne na meraní elektrickej vodivosti

Gravimetrická analýza - je skúškou najpresnejšou. Je založená na vážení hmotnosti odobratej vzorky z podkladu, ktorá sa porovnáva s hmotnosťou po sušení pri 105° C. Stanoví sa tak množstvo fyzikálne viazanej vody, ktoré sa udáva v tzv. hmotnostných percentách. Pre podlahára na stavbe však táto metoda nie je dosť pohotová. Preto sa najčastejšie používa karbidová metóda zisťovania zvyškovej vlhkosti pomocou CM prístroja. Výsledkom tejto metódy sú tzv. percentá CM, ktoré však nie sú totožné s hmotnostnými percentami. Empiricky bol stanovený približný prepočet:

Percentá CM + 1,8 = Percentá hmotnostné

Ručné príložné vlhkomery slúžia väčšinou na orientačné meranie vlhkosti, keďže sú rýchle, je možné v krátkom čase spraviť množstvo meraní, ktoré nám pomôžu stanoviť miesta so zväčšenou vlhkosťou, kde je potom možné previesť meranie pomocou CM prístroja.

Najpresnejšie elektrické meracie prístroje sú prístroje GANN.

Najčastejšie uvádzaný hraničný objem vlhkosti v podklade:

  • cementový poter 2,0 CM%
  • vykurovaný cementový poter 1,8 CM%
  • anhydritový poter 0,5 CM%
  • vykurovaný anhydritový poter 0,3 CM%
  • magnéziový poter 3 - 12 CM%

Teplota podkladu
Meranie sa prevádza rôznymi typmi príložných teplomerov. Teplota podkladu by nemala byť pri pokládke krytín nižšia ako 10o C, presnejšie údaje o teplotách potrebných pre pokládku jednotlivých typov krytín však treba konzultovať s výrobcami.

 

 

Zrelosť ku kladeniu

pre nevykurované a vykurované konštrukcie poterov

 

Cementový poter

Vykurovaný cementový poter

Tekutý anhydritový poter

Vykurovaný anhydritový poter

Parkety, lisované korkové dosky, laminát

2,0 CM %

1,5 CM %

0,5 CM %

0,3 CM %

Parodifúzne tesné umelohmotné podlahoviny (napr. PVC, kaučuk, linoleum, polyolefin)

2,0 CM %

1,5 CM %

0,5 CM %

0,3 CM %

Text.podlahoviny kladúce odpor vodným parám, napr. so syntet. zdvojeným rubom

2,0 CM %

1,5 CM %

0,5 CM %

0,5 CM %

Text. paropriepustné podlahoviny, napr. vpichovaná plsť

2,0 CM %

1,5 CM %

0,5 CM %

0,5 CM %

 

 

  

Meranie vlhkosti podkladu

Zásadný význam pre správnu pokládku podláh má vlhkosť podkladu. Zvýšená vlhkosť v podklade má za následok v prvom rade nedostatočné spojenie s následnými podlahovými vrstvami, neskôr sa môže prejaviť tiež deformáciou podlahovej krytiny. Preto je každý podlahár povinný pred pokládkou vlhkosť zmerať a s výsledkami meraní oboznámiť stranu vyššieho dodávateľa a lebo investora.

Gravimetrická analýza

Ide o základnú preukaznú skúšku pre meranie vlhkosti betónu, je zakotvená v STN 73 1316 (ČSN 73 1316) "Stanovenie vlhkosti, nasiakavosti a vzlínavosti betónu". Metóda je založená na laboratórnom vážení odobratej vzorky z podkladu, ktorá sa porovnáva s hmotnosťou vzorky po vysušení.

Skúšobné vzorky musia mať objem aspoň 0,001 m³ pri použití kameniva s najväčším zrnom do 22, prípadne 0,003 m³ ak sú použité zrná kameniva nad 22.

Skúška prebieha v normálnych laboratórnych podmienkach. Vlhká vzorka sa po odvážení suší do ustálenej hmotnosti pri teplote 110 ± 5°C a potom sa opäť zváži.

Tzv. okamžitú vlhkosť betónu wm v % hmotnosti je daná vzťahom:

mw - md
wm= –––––––––––––––– x 100 %
md

kde mw je hmotnosť skúšobnej vzorky betónu v g,
md je hmotnosť vysušenej skúšobnej vzorky betónu v g.

Výsledok skúšky sa udáva v % hmotnosti vysušenej skúšobnej vzorky so zaokrúhlením na 0,1 % .

Karbidová metóda (CM)

Meria sa za pomoci CM prístroja. Meranie je pomerne jednoduché a poskytuje vysokú presnosť dosiahnutých výsledkov. Metóda je založená na chemickej reakcii vlhkosti / vody / zo skúšanej vzorky s karbidom vápnika, pri ktorej vzniká acetylén:

CaC2 + 2 H2O —› C2H2 + Ca(OH)2

Vznikajúci plynný acetylén vytvára tlak, ktorý sa prevádza na škálu manometra, kde sa meria.

Spôsob merania:

1. Prístroj sa pripraví k meraniu, vyčistí sa tlaková nádoba a pripraví sa váha.

2. Odoberie sa vzorka a podrví sa.

3. Na vyváženej váhe sa odváži predpísané množstvo vzorky a všetko sa prenesie do tlakovej nádoby.

4. Pridá sa reagent – karbid vápnika a opatrne sa vložia oceľové guličky.

5. Tlaková nádoba sa uzavrie.

6. S tlakovou nádobou sa intenzívne trasie po dobu niekoľkých sekúnd tak, aby došlo k rozbitiu ampuliek s reagentom a pomiešaniu so vzorkou. Potom sa nádoba postaví, alebo podrží vo vzpriamenej polohe a po cca 1 minúte sa postup zopakuje.

7. Ručička tlakomeru sa ustáli po cca 3 minútach, kedy je možné odpočítať výsledok merania.

8. Po odpočítaní hodnoty je nutné nádobu opatrne otvoriť. Uzáver tlakovej nádoby musí pri uvoľňovaní smerovať mimo zúčastnených osôb. Postupným uvoľnením uzáveru sa pomaly vypustí acetylén z tlakovej nádoby a až potom sa vysype vzorka.

9. UPOZORNENIE! Produkt merania - acetylén - je horľavý plyn. Skúšky sa nesmú prevádzať v uzavretých priestoroch, alebo v blízkosti ohňa. V žiadnom prípade sa počas skúšky nesmie fajčiť.

Vyhodnotenie merania:

Na súčasných CM prístrojoch sa obyčajne na tlakomeri odpočíta priamo hodnota vlhkosti a nie je nutné prevádzať žiadne prepočty. Zistené hodnoty sa uvedú do tabuľky, ktorá je súčasťou skúšobného protokolu. Tento protokol by mal obsahovať:

  • názov firmy a meno skúšajúceho
  • dátum a miesto prevedenia skúšok
  • schému rozmiestnenia skúšobných miest na skúšanej ploche (okótovaný náčrt)
  • údaje o podmienkach, za ktorých boli prevádzané skúšky na konštrukcii vrátane záznamu o prostredí (teplota a relatívna vlhkosť vzduchu)
  • krátky popis skúšanej podlahy (druh betónu – značka, dátum zhotovenia podlahy, spôsob položenia, spôsob a doba ošetrovania, prítomnosť izolácie v podklade a pod.)
  • spôsob prevádzania skúšky (typ skúšobného prístroja, hĺbka odberu vzorky, hmotnosť navážky)
  • výsledky skúšky a záver
  • meno, podpis spracovateľa a kontrolujúceho

Popis meracieho prístroja:

Váha – slúži k odváženiu predpísaného množstva skúšobnej vzorky a prípadne karbidu vápnika. Často je nahradená jednoduchým mincierom

Tlaková nádoba – meracia tlaková nádoba, do ktorej sa vkladá odvážené množstvo skúšobnej vzorky a karbidu vápnika. Má tlakový uzáver s manometrom, ktorý umožňuje odpočítanie tlaku v nádobe, alebo priamo odpočítanie obsahu vlhkosti vo vzorke. Manometer je väčšinou ciachovaný na viac rozsahov vlhkosti (rôzne návažky vzorky).

Reagent – karbid vápnika, dodávaný spravidla zatavený v sklenených ampuliach.

Oceľové guličky – v prípade, že je karbid vápnika dodávaný zatavený v sklenených ampuliach, je nutné do tlakovej nádoby pridať oceľové guličky, ktoré majú za úlohu rozbiť ampulky.

Náradie (kladivko s podložkou, sekáčik) - kladivko so sekáčikom slúži k odberu vzorky z podlahy. K rozdrteniu vzorky slúži kladivko s podložkou.

Voľba a úprava skúšobných miest

Plocha pre odber skúšobných vzoriek nevyžaduje žiadne zvláštne úpravy. Povrch podlahy sa očistí od nečistôt, napr. oceľovou kefou. Vzorky sa odoberajú z celej hrúbky podlahy, teda nie len z jej povrchu. Odber vzoriek by sa nemal zjednodušovať spôsobmi, ktoré môžu ovplyvniť obsah vlhkosti, napr. odvŕtaním. Napriek tomu, že je odber vzoriek u tejto metódy pomerne pracný, je nutné dodržať štandardný postup – vzorku vysekať ručne, prípadne za pomoci pneumatického kladiva. Pre výber a počet skúšobných miest nie je stanovený žiaden záväzný predpis. Dostatočný počet meraní, hlavne v miestach s predpokladaným zvýšeným výskytom vlhkosti, zaručí použiteľnosť výsledkov.

Časté chyby:

Nevhodný spôsob odberu skúšobnej vzorky.
Relatívne veľká pracnosť a časová náročnosť pri odbere vzorky, vedie často ku snahe zjednodušiť si pracovný postup. Zatiaľ čo použitie pneumatického kladiva kvalitu vzorky príliš neovplyvní, odber vzorky vŕtaním ju môže úplne znehodnodiť. Pri vŕtaní totiž dochádza vplyvom vysokej teploty k vysušeniu vzorky.

Odber vzorky len z povrchu podlahy.
Tiež táto chyba súvisí so snahou o zníženie pracnosti. Je samozrejme rozdiel a to nielen v pracnosti, ale aj vo výsledku, či odoberáme vzorku z hĺbky 2 cm alebo 15 cm. Zistená vlhkosť môže byť úplne rozdielna. Suchý povrch umožní síce dobré zakotvenie penetrácie, alebo lepidiel, ale pri zmene teplotného spádu v podlahe môže dôjsť k transportu vlhkosti odspodu k povrchovej vrstve a tým k poruche nášľapnej vrstvy (napr. k vzniku bublín). Častou príčinou je zmena teplotného spádu v podlahe, vyvolaná sálavým kúrením, zabudovaným v stropnej konštrukcii.

Nepresný odber vzoriek.
Pri prenášaní vzorky môže dôjsť k usypaniu vzorky mimo tlakovú nádobu. Zmenou hmotnosti vzorky môže dojsť k skresleniu výsledkov merania.

Nepresný manometer.
Pri prevádzaní merania môže občas dôjsť k nárazom do manometra, čo môže spôsobiť chybu odčítania nameraných hodnôt. Ako každý merací prístroj musí byť aj manometer pravidelne kontrolovaný a ciachovaný. Často sú súčasťou vybavenia meracieho prístroja ampulky s definovaným obsahom vlhkosti, určené pre kalibráciu.

Kontakt

Parkety Plachý

plachypavol@stonline.sk

Jastrabie nad Topľou 140
okr. Vranov nad Topľou

0918 673 741
0903 613 448
057 44 312 02

Vyhľadávanie

TOPlist

© 2010 Všetky práva vyhradené.

Vytvorte si web zdarma!Webnode